Scéna.cz 

Psychóza v pražskom Kolowrate

Britská autorka Sarah Kane napísala za svoj krátky život niekoľko hier, ktoré sa dnes radia do pomyselného zlatého fondu cool dramatiky. Jej poslednú hru do češtiny preložila Jitka Sloupová a v českej premiére uviedol na scénu šéf činohry Národného divadla Michal Dočekal. Psychosis 4.48, česky Psychóza ve 4.48, mala premiéru 11.3.2003 v divadle Kolowrat.

Psychóza 4.48 kladie inscenátorom prekážky už v základnej textovej rovine. Autorka „nevybavila“ svoj text žiadnymi poznámkami, ktoré dotvárajú väčšinu drám, či už klasických alebo moderných. Takisto neurčila postavy ani miesto deja. Jitka Sloupová musela pri preklade dokonca zvoliť pohlavie jednej z troch postáv. Z toho všetkého vyplýva inscenačná voľnosť, ktorá môže byť oslobodzujúcou alebo naopak zväzujúcou množstvom alternatív, ktoré ponúka.

Hlavnú nepomenovanú postavu hrá Jana Janěková ml., jej alter ego a zároveň protihráčku z psychiatrickej liečebne Taťjána Medvecká a doktora stvárnil Jan Novotný. Subjektivita textu blízkeho básni ale postavy výrazne neoddeľuje a za všetkými je silne cítiť prítomnosť monologickej výpovede Sarah Kane. O čom hovorí? Nadáva, hnevá sa, je melancholická, ničí, búra, odmieta a miluje. Hovorí o sebe, o svojej chorobe zo života a pretlaku lásky, ktorú nemá komu dať. Spovedá sa zo zažitého utrpenia, ktoré končí ráno o 4.48. Tento čas je na jednej strane definitívnym koncom a na strane druhej po ňom nasleduje hodina a dvanásť minút, kedy je sama sebou, do šiestej. Čas predstavenia odmeriavajú digitálne hodiny. Trvá hodinu a dvanásť minút.

Scéna je ladená do adekvátne temných tónov a rozprestiera sa tak hlboko, ako to len Kolowrat dovolí. Ale ani ona, ani kostýmy doslovne nečerpajú z naturalistických výjavov, ku ktorým Sarah Kane vo svojich textoch nabáda. Priestor sa otvára pre herca a kostým zbytočne nepúta pozornosť.

Tá je vyhradená hlavne Jane Janěkovej ml., čoby hlavnej predstaviteľke. Herečka modeluje postavu (najskôr samotnej autorky) ako divokú a nervóznu, presvedčenú a neústupnú, ale hlavne trpiacu dušu vo svete, ktorý vie byť len zlý. Jej lekársky protihráč a nakoniec takisto zlomený zbabelec je v podaní Jana Novotného mierne jednotvárnou, ale taktiež plnohodnotnou figúrkou. Horšie obstála Taťjana Medvecká, ktorej rola bola len akýmsi sekundantom dvoch bojujúcich princípov.
Inscenácia ako celok pôsobí uhladene a usporiadane, čo režisérovi dovoľuje občas narušiť pokojnú hladinu výbuchom citov alebo nervovým zrútením, čím sa spoľahlivo gradujú dôležité momenty. Menej vzrušujúca je už ale „preberaná látka“. Postmoderná „kvalita“ básnického textu a anarchistický prvoplánový princíp, ktorý zastrešuje to hlavné, na čom skončil pravdepodobne i život Sarah Kane, nemá ďaleko od diagnózy naozaj chorého človeka, ktorý bohužiaľ ale nie je jedným z tých múdrych bláznov Williama Shakespeara.